Pozor, tento diel je 18+ >_< je mi úprimne jedno či máte kľudne aj 10, ale čítajte na vlastné riziko, ja som vás varovala :D ♥ BTW, ďakujem za všetky komentáre a lajky :3

Kai dorazil presne na to miesto, ktoré mu bolo odporučené. Bola to pekná budova s rôznymi čínskymi hračkami pozavesovanými na rôznych miestach. Farby knižnice sa niesli v červeno-zlatých farbách, čo ho veľmi fascinovalo.




“Dobrý deň. Potrebujem sa vás niečo dôležité opýtať.” Začal Kai. Čínsky starý pán mu s úsmevom prikývol a ukázal na voľný gauč so stolíkom, kam si obaja posadali. Nikto v obchodíku nebol, takže sa mohli rozprávať.




“Hľadám zmienku o človeku, ktorý sa narodil s červenými očami. Bolia ho dotyky a v dvatsiatich piatich rokoch má umrieť.” Povedal na rovinu. Pán na neho prekvapene pozrel. Zamyslel sa a postavil sa. Kai čakal snáď desať minút kým sa vrátil s veľkou knihou naspäť. Položil ju na stôl až sa z nej mierne zaprášilo. “Táto nie je vyložená. Je to jedna z tých, ktoré mám na sklade. Jedna z tých dôveryhodnejších. Mladý pán, to čo vám poviem môže byť aj nemusí byť skutočné. Všetko čo sa píše v týchto mýtoch, je pravdepodobne len výmysel, ale človek nikdy nevie.” Kai prikývol, úplne tomu rozumel.




“V tejto knihe sa píše, že každých 10 000 rokov sa narodí človek v Číne, ktorý má zabespečiť to, aby sa predišlo vojne. Má slúžiť kráľom. Tento človek je avšak vnímaný ako zviera a pravdepodobne po smrti odíde do pekla. Každých 10 000 rokov má nastať v Číne totižto vojna. V tejto dobe by niečo takéto avšak už nemalo váhu. Ak by táto kliatba, alebo ako to nazvať pretrvávala naďalej, človek s touto schopnosťou predísť vojne by sa mohol kľudne narodiť aj dnes. Kliatba bola vytvorená na ochranu krajiny. V tejto knihe sa ale nepíše presne kedy. Všetky stopy vzniku tejto kliatby boli zmazané a už sa k ním nikdy neodstaneme. Celé to prebieha tak, že človek, ktorý sa s touto schopnosťou narodí, je označený červenými očami. Nikto sa ho nesmie dotýkať. Jediný, kto má to právo je kráľ alebo panovník zeme. Ľudia, ktorý sa dotkli tejto osoby boli ihneď popravení. Tento človek totižto vidí budúcnosť. Vidí budúcnosť toho, koho sa dotkne. Je to tak silná bolesť, že väčšinou upadne do bezvedomia. Je to preto, aby nevidel to, čo sa človeku, vlastne královi stane po smrti. V dvatsiatich piatich rokoch je tento človek už nepotrebný a po západe slnka zomrie. Zakaždým, keď sa narodil takýto človek, narodil sa iný človek, ktorý slúžil ako krok späť. Akonáhle kráľ zistil, že tento utláčaný a väznený človek so schopnosťou vidieť budúcnosť predpovedal, že nemá nastať žiadna vojna, dostal ako dar od kráľa život. Iná zem, ktorá vlastnila človeka s modrými očami, ktorý mohol vidieť do minulosti, mu tohto človeka vydala a samotný človek s červenými očami ho popravil. Tým, že ten človek, ktorý videl do budúcnosti ho zabil, oslobodil sám seba od kliatby. Bolo to jednoduché. Ten človek s modrými očami bol vnímaný vždy ako anjel. Nikto sa ho nesmel dotýkať. Kráľ ho využíval len na dotyk so zločincami, aby zistil, aké činy spáchal. Neslúžil v podstate na nič. Bol na tomto svete len preto, aby mohol v najlepšom prípade červenookého zachrániť. Viem, znie to ako rozprávka, ale niektorí ľudia na takéto bájky veria.” Pousmial sa pán, keď dorozprával príbeh z knížky. V Kaiových očiach bol vidieť údiv. Údiv z toho, čo ho to v živote stretlo.




“Jediná šanca, ako toho človeka zachrániť, bola tá, že zabil toho modrookého človeka?” Pán prikývol. “Jediná a jedine na jeho dvatsiatepiate narodeniny.” Pozeral pri tom aj iné stránky knížky.




“Je tu veľa vecí, ktoré by som mohol rozprávať, ale píše sa tu, že nie sú presné. Píše sa tu dokonca, že počas splnu túto moc človek stráca.” Kai prikývol. Dávalo mu to celé zmysel. V tú noc, kedy sa s Luhanom objímal a pobozkal ho, v tú noc bol spln. Avšak, kto je Kim Minseok a ako toto všetko vie? Žeby on bol ten modrooký chlapec. Ako to má zistiť. Ako má zistiť jeho pravú farbu očí? Netuší ani kde býva. Rozhodol sa, že sa ešte raz na neho opýta Luhana. Musí to urobiť. Ak je Kim Minseok ten druhý, musí ho Luhan zabiť, aby zostal na žive? Plánuje ho Kim Minseok zabiť? Akoby inak vedel, že Luhan umrie?







“Luhan.” Prepadol Kai Luhana na chodbe. Luhan bol len v župane a mal morké vlasy. Kai bol tak mimo, že jediné na čo sa sústredil a dával si pozor bolo, aby sa Luhana za žiadnu cenu nedotkol. “Kto je Kim Minseok?” Luhan si povzdychol.




“Chen je tvoj kamarát nie?” Kai sa zamračil.




“Čo s tým má Chen?” Luhan pozrel nechápavo. Kai je Chenov dobrý kamarát, ako to, že o ňom nevie?




“Veď je to jeho kamarát. Mal by si sa spýtať jeho.” Luhan si uvedomoval, že Chen nevie, že Luhan vie o tom že ten “Xiumin” ako ho nazval je vlasne Kim Minseok. Pretože Chen nevie, že Luhan ho už niekoľko krát videl pri tom ako sa dotkli. Luhan videl toho už toľko, že sa mu ani nechcelo pomyslieť na to, čo ho ešte čaká. Kai bol v šoku. Minseok je nie len zapletený do Luhanovho života ale aj do Chenovho. Čo môže byť horšie. Nechcel s tým Luhana obťažovať tak išiel priamo do Chenovej izby. Ten bol klasicky zapozeraný do svojeho notebooku.




“Ano Kai, klopanie a ty neidete dohromady.” Povedal ironicky. Kai zavrel dvere a sadol si na stoličku. “Chen, ty máš priateľa a nepovedal si mi o tom.” Pousmial sa, pretože dobre vedel, ako ich priateľstvo upadá. Chen pozrel prekvapene. “Tebe o ňom Luhan povedal?” Kai pokrčil ramenami. “Neboj sa Chen, nič nepovedal, len spomenul, že niekoho máš, len ma tak zaujímalo, aký je to človek?”




Chen bol prekvapený, že po dlhšej dobe sa s ním Kai chce rozprávať. Ich vzťah sa menil stále viac len na spolubývajúcich. Nemal však problém mu o ňom rozprávať. “Ah, Minseok je podivný človek. Intímne sme spolu boli len raz a potom mi povedal, že mesiac sa neuvidíme. Za približne desať dní sa ale opäť stretneme.” Kai ho pozorne počúval. Ak by bol Minseok ten modro-oký, znamenalo by to, že s ním bol v intímnom styku, keď bol spln a čaká do ďalšieho splnu.

“Chen, mám ťa veľmi rád.” Povedal s úsmevom a odišiel z izby. Premýšľal. Koho pozná. Kto by mohol Chena odlúčiť od Minseoka. Nesmie sa na neho naviazať. Ak tak urobí, veľmi by ho bolela jeho strata. Minseok nesmie prežiť jeho narodeniny a to zásluhou Luhana. Musí naplánovať všetko tak, aby ho ochránil. Ochránil človeka, ktorý pre neho tak veľa znamená.





Ďalšie dni vyzerali navonok úplne normálne. Chen chodil do práce. Luhan tiež. Kai chodil do práce ale cez voľný čas premýšľal a riešil veľa vecí. Mal svoje plány, ktorých sa držal. Pár krát sa ešte stretol so svojím kamarátom Sehunom, ktorý sa nakoniec vrátil naspäť do Busanu do školy. Luhan sa pár krát stretol s Taom. S kamarátom, ktorého mal veľmi rád. Vždy stál pri ňom.




Nastal deň D. Deň, ktorý Luhan tak miloval. Spln. Nemusel sa trápiť tým, že si musí dávať pozor, pretože dotyky sú jeho najväčším nepriateľom. Otvoril oči. Pozeral chvíľku do stropu no potom sa pozviechal a išiel si dať sprchu. Urobil Kaiovi jeho milovaný čaj. Spomenul si, že dnes bude Chen s Minseokom. Premýšľal čo bude robiť. Kai došiel do kuchyne a postavil sa blízko k nemu. Luhan ho iba pozdravil a chcel odísť preč z kuchyne, keď Kai otvoril ústa. “Počkaj.” Povedal jemným hláskom, ešte zachrípnutým z toho, že to bolo prvé slovo, čo v tom dni povedal. Luhan sa otočil. Sledoval jeho hlboké nugátové oči. Boli tak krásne. Uvedomil si, aký je pohľadný. Vedel to pred tým, ale teraz sa zadíval na jeho tvár. Na jeho krásne pery.




“Porozprávajme sa.” Povedal Kai a pristúpil k Luhanovi bližšie. Luhan ucítil ten hrejivý pocit. Vnímal Kaiovu blízkosť. Videl ho. Ten pocit, že sa ho môže dotknúť ho prenasledoval. Kai opäť pristúpil krok. Luhan bol v tom, že Kai nevie o jeho tajomstve. Nikto to nevedel. Už nikto. Kai ale prišiel ešte bližšie a objal ho. Luhan zostal stáť ako socha. Prečo to urobil? Nebál sa, že padne na zem v bolestiach? Vie, že ho dotyky bolia.




“Luhan.” Zašeptal Kai. Luhan to nevydržal a objal ho rukami tiež. Kai ho hneď pevne pritisol na svoje telo. Cítil ako sa Luhan trasie v jeho náručí. “Ja viem, že sa môžeš dotýkať.” Luhanovi sa rozšírili zreničky ale ani sa nepohol. “Viem, že dnes je spln. Viem, že vidíš budúcnosť.” Luhanovi sa zatočila hlava. Tento krát z toho čo počul. Cítil ako mu začali stekať slzy po tvári. Ako je to možné, ako to vie?




“Luhan prosím ťa stráv tento deň so mnou. Iba so mnou. Prosím.” Povedal s uplakaným hlasom. Luhan začal plakať ako malé dieťa. Cítil niečo, čo už dlhú dobu necítil. Cítil bezpečie. V Kaiovom náručí a pod jeho slovami. Cítil ako ho to hreje pri srdci. Kai, mu dáva niečo, čo mu nikto ešte nedal. Lásku. Áno. Kai mu dáva lásku a on to cíti. Toto musí byť láska. “Kai.” Šepol Luhan. Kai si ho mierne odtlačil od tela a pozrel sa na jeho tvár. Nevydržal to. Priblížil sa svojou tvárou k tej jeho a začal ho bozkávať. Luhan ho objal okolo krku a nechal sa viesť. To čo cítil bol jeho život. Cítil, že Kai je to čo potrebuje. Prečo musí žiť tak príšerný život? Nebránil sa jeho bozkom. Láska, ktorú cítil bola skutočná. Bola pre Kaia. Ale on ho predsa nemôže takto raniť. On s Kaiom nemôže byť. Odtiahol sa. Vedel, že takto to nebude fungovať.




“Kai ja nie som pre teba vhodný. Ja tu nemôžem byť pre teba.” Kai kýval hlavou na nesúhlas. “Ja som tu pre teba Luhan. Ja som tu pre teba.” Povedal dva krát a opäť spojil ich pery vo vrúcny bozk. Luhan sa už nedokázal brániť. Nechal Kaiove ruky putovať po jeho tele a pevne sa ho držal. Bolo to niečo tak úžasné. Niečo, čoho sa nechcel vzdať. Zároveň to bolo bolestivé, pretože už zajtra sa Kaia nebude môcť dotýkať.




Kai začal svoje pohyby rukou zrýchlovať až Luhana oprel o najbližšiu stenu. Luhan mierne zakňučal. Toto bolo prvý krát v jeho živote, čo sa ho vôbec niekto takto dotýkal. Hoci sa tomu začal čoraz viac poddávať, mal strach. “K-Kai.” Zastonal. Kaiom to zatriaslo. Luhan, chlapec ktorý už len na pohľad pre neho vyzerá ako to najväčšie lákadlo, voní ako ta najkrajšia kvetina a jeho srdce ovláda ako droga, zastonal jeho meno. Kai sa prestal hýbať a chytil Luhanovú tvár do rúk. “Luhan, dôveruj mi, všetko sa zmení.” Povedal pred tým ako ho začal opäť bozkávať plný nedočkavosti. Chcel Luhana celého ale vedel, že sa musí krotiť. Chcel ho cítiť všade po svojom tele. Luhan je tak moc krásny a dokonalý v jeho očiach na to, aby ho nechal len tak.




Luhan naklonil svoju hlavu na bok keď Kai začal svojimi perami dobíjať jeho krk. Bolo to niečo tak sladké. Jeho jemná pokožka chutila na jeho perách ako lízatko. Rukami mu pátral pod tričkom, čo Luhanovi spôsobilo zimomriavky. Luhan cítil to napätie vo svojom tele. Cítil dôveru v Kaiovi. Vedel, že si ho môže pripustiť k telu. Nechcel už myslieť na to, aké to bude mať následky. Chcel vnímať len prítomnosť a to čo sa deje teraz.




Kai sa postupne dostal späť k jeho perám. Mierne do jeho spodnej pery zakusol nad čím Luhan zakňučal. Pozrel starostlivo do jeho očí ale Luhanov následný úsmev mu dal znamenie, že sa mu to páči. Kai ho chytil za ruku a potiahol si ho do izby. Zavrel za ním dvere a Luhan nesmelo pozeral. Bol tak sladký. Taký nevinný. Taký krehký. Kai ho jemne položil na postel a vyšplhal sa nad jeho telíčko.




“Luhan si tak krásny.” Povedal tieto hrejivé slová a opäť sa dobíjal do jeho úst jeho hravým jazýčkom. Luhanove ruky začali nenápadne skĺzať po Kaiovom tele. Ten to cítil až moc dobre a pousmial sa. Kai vnímal to aký je vzrušený až moc dobre po celom svojom tele z vonku aj zvnútra. Začal Luhanovi zdvíhať jednou rukou tričko popri tom ako ho druhou hladil po vlasoch. Luhan sa cítil kľudne hoci vedel, že Kai ho uvidí bez trička keď mu ho vyzlečie. Kai sa na neho usmieval a snažil sa to urobiť čo najpríjemnejšie aj pre neho, pretože vedel, že Luhan a dotyky sú veľmi citlivá téma.




Keď ho dostal z trička, Luhan ho hneď objal. Veľmi sa hanbil a jeho líčka boli červené ako paradajka. Kaiovi to prišlo veľmi rozkošné. “Teraz ťa vybozkávam.” Zašeptal Kai Luhanovi do uška a opäť ho položil na postel. Luhan cítil dotyk jeho hlavy s vankúšom. Bolo to veľmi pohodlné. Sledoval Kaiove pohyby. Privrel oči keď ucítil ako sa Kaiov jazýček hrá s jeho kľúčnymi kosťami a postupne postupuje nižšie. Vydal nie moc tichý ston, keď ucítil jeho pery na jeho bradavke. Bolo to niečo neznesiteľné. Nedokázal sa udržať v kľude. Začal sa mykať a Kai ho pridržal jednou rukou. Keď sa ako tak ustálil, išiel ňou vyššie až k jeho krku. Končekom prstu mu začal prechádzať po spodnej pere a pri tom ho mierne kusol do druhej bradavky. Luhan cítil zimomriavky snáď aj tam, kde ich nikdy necítil. Mohol by pre tieto pocity aj umrieť. Bolo to dokonalé.




Kai ucítil ako sa Luhanova ruka dostala do jeho vlasov. Jeho prsty sa hrabali medzi jeho hnedými jemnými pramienkami. Bolo to veľmi príjemné, ako ho Luhan masíroval. Kaiove nezastaviteľné ústa sa posúvali nižšie, až skončili na jeho brušku. Jazýčkom prechádzal po okrajoch jeho pupku. Luhana to šteklilo ale zároveň to bolo veľmi príjemné. Luhan mal stále zavreté oči. Toto bolo prvý krát, čo niečo takéto s ním niekto robil. Toto nebol ale niekto, bol to Kai. Chcel ho cítiť, dostával to, čo chcel. Kai sa dostal až k jeho nohaviciam. Luhan vedel, čo bude chcieť urobiť. Vedel, že mu ich bude rozopínať. Vedel to dopredu a to ani nemusel vidieť budúcnosť. Kai mu ich rozopol a videl ako sa niečo z jeho nohavíc snaží dostať von. Usmial sa nad tým pohľadom. Bolo to veľmi vzrušujúce ako je Luhan vzrušený. Z neho.




Stiahol mu ich dole a prešiel mu rukou po jeho tvrdom prirodzení z čoho Luhan vydal hlasitý ston. Cítil taký príjemný dotyk. Nikdy by si ani nepomyslel, že niečí dotyk tam dole môže byť tak príjemný. Dokonca to bolo cez látku, takže to necítil úplne. Kaiovi netrvalo dlho a dal mu dole aj trenky, ktoré skončili boh vie kde na zemi spolu s nohavicami. Luhan bol pred ním úplne nahý. Hanbil sa, triasol sa, ale zároveň bol veľmi vzrušený. Kai ho jemne chytil do ruky a Luhanom to zatriaslo ešte viac. Celé jeho telo neustálo na mieste, no po chvíli sa ukľudnil. Kai ho jednou rukou chytil za jeho ruku. Dávalo to Luhanovi pocit bezpečia. Urobil dva krát pohyb hore dole a počul Luhanov krásny hlas. Tak moc ho to vzrušovalo. Bol šťastný, že Luhan vzdychá práve kvôli nemu. Rukou už viac krát nepohol. Vyplazil jeho nezbedný jazýček prešiel po špičke Luhanovej nedočkavej hračky. Neostal dlho len na špičke. Po chvíli prešiel po celej dĺžke, čo Luhan neprekúsal. “Kai preboha!” Zakričal. Bola to extáza a to ešte ani zďaleka necítil všetko. Kai ho pomaly začal vsúvať do svojich úst. Priniesol Luhana do úplne iného sveta. Luhan cítil inú dimenziu. Nestačilo mu hrdlo ako vzdychal. Kai ho uvoľňoval svojimi pohybmi, svojimi ústami. Úplne prestal myslieť na všetko zlé, na všetky svoje trápenia. Vypol tak, ako nikdy vo svojom živote. Netrvalo dlho a začal cítiť, ako sa v ňom hrnú všetky pocity. “K-Kai ja…” Chcel ho varovať ale nestačil to ani dopovedať. Nestačil to v sebe udržať. Všetko to semeno, čo sa v ňom nahromadilo vypustil priamo do Kaiových úst. Kai bol ale veľmi šikovný. Všetko to prehltol a ešte si to aj stihol užiť naplno. Vyšplhal sa hore na Luhana, ktorý bol vyčerpaný rozkošou. Vtisol mu vášnivý bozk. Luhan cítil vlastné semeno ale bolo mu to jedno. Tak krásny orgazmus. Chcel by ho zažívať každý deň. Stále dokola. Bola to rozprávka. Chcel sa pohnúť ale nedokázal to. Kai mu naznačil nech pokojne leží. Aby nezostal sám, vyzliekol sa. Luhan ho sledoval. Sledoval, ako zo svojho tela dáva dole všetky kusy oblečenia. Kai je tak krásny. Jeho telo je tak úžasné. Kai ich zakryl do periny a pritúlil sa k ležiacemu telíčku. Luhan šokovane na neho hľadel.


“Kai si tak krásny.” Povedal s údivom. Kai sa na to pousmial. “Luhan, chcem ti niečo povedať.” Pozrel mu úprimne do očí. Luhan sa usmieval a sledoval ho, iba mierne prikývol. “Budem tu navždy pre teba a je mi jedno čo to obnáša, pretože ťa milujem.” Luhan pootvoril ústa. Cítil ako sa mu hrnú slzy do očí. Nič nepovedal iba sa vrhol na jeho pery. Kai šokovane bozky prijal. Luhan začal byť veľmi náruživý. Začal ho hladiť po jeho nahom tele, ktoré nemohol vidieť, ale mohol ho cítiť. Kai cítil ako ho jeho dotyky vzrušujú. Ani v najmenšom prípade ho nechcel zastaviť. Luhanovi išlo srdce vyskočiť z hrude. Hral sa s jeho telom končekami prstov. Uveodmoval si, ako sa v ňom prebudilo niečo, čo ešte v sebe nespoznal. Rukou prešiel až tam dole, keď ho uchopil do ruky. Kai bol v šoku. Toto naozaj nečakal. Jeho nevinný zraniteľný Luhan. Čo to urobil? Vzdych opustil jeho hruď a privrel na chvíľku oči. Cítil, ako Luhan začal hýbať rukou. Boli na sebe nacapený veľmi blízko, takže teplo ktoré vytvárali bolo ešte väčšie. Kai bol neskutočne vzrušený. Sledoval Luhanovú krásnu tvár s jeho vzrušeným pohľadom. Jeho oči boli plné túžby. Neposedný Luhan sa len usmieval, keď ho poriadne položil na postel aby Kai ležal. Ten začínal byť submisívny. Chcel nechať Luhana, nech sa vyhrá ako potrebuje. Luhan odbúral všetok strach a išiel pod perinu. Kai ho nemohol odrazu vidieť. Bolo to veľmi vzrušujúce, keď nevidel nič, ale cítil ako sa Luhanové telíčko dobíja dole. Vypleštil oči keď ucítil jeho pery. Pery na jeho nedočkavom prirodzení, ktoré doslovne túžilo po Luhanových dotykoch. Luhan sa s ním začal hrať. Jeho malinký jazýček prechádzal hore dole. Kai necítil nič lepšie. Bolo to tak moc príjemné. Kai dokáže mať sex aj celú noc ale teraz mal pocit, že sa škaredo na Luhanovú tvár urobí. Nechcel však, aby niečo také Luhan zažil pri jeho prvom sexuálnom zážitku. Nechal však, nech si ho Luhan vezme úplne do úst. Cítil ako zvyšuje svoje tempo. Ako môže byť tak šikovný, keď to robí prvý krát? S ničím lepším ako s Luhanovými perami a jazykom ešte skúsenosti nemal. Keď už cítil, že sa blíži k vrcholu, zastavil Luhana svojími rukami. Ten na neho otázne pozrel zpopod periny. Pokýval hlavou a pokračoval. Kai nechcel, nechcel aby to takto dopadlo. “Luhan prosím prestaň lebo ja…” Varoval ho dopredu ale nedokázal svoj orgazmus zastaviť. Luhan vedel, čo mu chcel povedať, avšak chcel, aby Kaiovi priniesol také isté potešenie ako on jemu. Snažil sa to všetko teplé semeno prehltnúť, ale nepodarilo sa mu to. Polovica mu začala stekať po brade až po krku. Zdvihol sa a Kai mu hneď pomohol. Pritiahol si ho k sebe. Videl aký je Luhan sám so sebou spokojný. Začal ho bozkávať a bolo mu jedno že bude zababraný od svojeho vlastného semena. “Zlatíčko, musíme ísť do sprchy.” Zasmial sa. Luhan bol opäť to malé nevinné stvorenie, ktoré by mu splnilo všetky prosby. Iba prikývol a nechal sa Kaiom viesť.